13. kapitola *ošetrovňa*
Zobudila som sa na silnú bolesť v nohe. Pomaly som otvárala viečka a poobzerala som sa naokolo. Som na ošetrovni?! Chcela som si sadnúť ale nedalo sa, tá noha ma poriadne bolela! „Och, slečna už ste hore, to je dobre. Počkajte idem vám po elixír!“ zakričala madam Pomfreyová od svojej pracovne. Ježíš zasa budem piť nejakú brečku?! „Ták, tu máte slečna“ priniesla asi desať malých fľaštičiek s elixírmi. „Z tejto s oranžovej päť kvapiek, z modrej desať, fialová celý obsah, ružová tiež celá, kosťospoj dajte jednu, dve lyžičky a ostatné po troch lyžičkách..“ podávala mi ich. „A môžem vedieť čo mi je?“ opýtala som sa jej. „Slečna máte zlomenú nohu, otras mozgu, trošku rozbitú hlavu, a zrejme máte aj chrípku...“ rútila na do mnou hlavou. „Aha a ako dlho tu budem musieť ostať?“ „No uvidíme ako vám bude ale predbežne asi mesiac.“ Rátala na prstoch. „Čože?! Tak dlho?!“ „Áno slečna Potterová, tak dlho“ povedala mi a odišla naspať do pracovne. „Och bože prečo?“ pýtala som sa sama seba. „Čo sa vlastne stalo a ako som sa sem dostala?“ Začala som si nalievať lyžičky hnusných elixírov a hádzala som to do seba ani som nevedela ako. Pozrela som sa na hodiny ktoré viseli na stene a zistila som že je už pol jednej poobede. Ozvalo sa hlasné PUK a na mojej posteli sa zjavil škriatok a bola to Morry. „Dobrý deň slečna Chelsea“ pozdravila ma. „Och..ahoj Morry čo mi nesieš fajného?“ pozerala som na podnos ktorý držala v rukách. „Ja tu mať pre vás obed!“ podala mi tácňu. „Ďakujem Morry!“ „A keby slečna Chelsea ešte niečo chcela iba treba zavolať Morry tak že lusk prstom!“ „Jasné ďakujem!“ Puk a Morry bola preč. Na podnose bola nejaká polievka, čaj a samozrejme môj obľúbený marcipánový koláčik. Morry je taká zlatá.
Pomaly som do seba tlačila jedlo keď sa mi strašne zatočila hlava a ja som spadla z postele a všetko čo som mala na kolenách so mnou. „Aúúú...!!!“ sykla som. Nevedela som sa postaviť, mala som nohy ako z kameňa. „Preboha Chels!“ kričal niekto odo dverí. Ten záhadný ku mne pribehol a zdvíhal ma na posteľ. Ach..je to Remus..čo tu robí Rem? A sám, bez Siriusa, Jamesa? „Čo si robila?“ „Ja neviem len sa mi zatočila hlava a spadla som na zem...“ „Radšej idem pre Pomfreyku!“ pustil moju ruku a bežal do Poppynej pracovne, tá hneď pribehla a začala ma vyšetrovať. „Nič mi nie je!“ hovorila som jej stále dookola. „No neviem slečna, máte veľa zranení a veľké nervové vyťaženie, veľa stresu“ chytila mi nohu a ja som zhíkla. „Au to bolí!“ „Vidíte, predsa vám niečo je! Donesiem vám ešte zopár elixírov!“ povedala rozhodne a už bežkala do pracovne. „To si mi teda pomohol!“ zazerala som na Rema. „Prepáč ale bál som sa o teba...“ „A prečo si prišiel sám?“ „Ehm..no mám voľnú hodinu a nikto iný nie tak som si povedal že sem skočím...“ „Aha..fajn a kedy príde Lilly?“ „Lilly? No tá vravela že dnes asi až k večeru lebo má toho veľa.“ „Oh...nevadí...“ šepla som ale na to sa už rozleteli dvere a dnu vpálila Darsie so Sue. „Ježíš, tu si!“ vydýchla si Darsie. „Čo sa deje?“ „Počúvaj, normálne Čierny Anjeli nám odmietli!!!“ „ČO??!! A čo sa zbláznili?!“ „Ja neviem ale keď nám odmietli už tri skupiny tak neviem koho tam pozveme, asi musíme zapnúť rádio!“ „Čo budeme robiť?!“ chytila som sa za hlavu. „SLEČNA POTTEROVÁ VRAVELA SOM VÁM ŽE ŽIADNE STRESY!!“ jačala Pomfreyka. „Ale madam, máme problém!“ „A aký? Horšie než to že ste skoro skolabovali?!“ „Áno, teda asi nie ale to nie je podstatné. Chápete to keď nám tri hudobné skupiny odmietli hrať na karnevale a my nemáme koho zobrať!“ „Nie to nechápem ale teraz sa tým nesmiete zaoberať!“ podala mi do ruky znova ten hnusný kosťospoj...fúj! „Viete koľko...“ podala mi aj pohár a už jej nebolo. „Vieš čo skús ešte Frajerských Vlkov a ak aj tí odmietnu tak tam budem hrať ja!“ naštvala som sa. „No ako myslíš a čo ti vlastne je?“ opýtala sa ma Sue. „Otras mozgu, zlomená noha, rozbitá hlava a chrípka či čo...“ krútila som hlavou. „Fíha, no dosť veľa toho...“ „Hej...a ešte tu jem také brečky!“ „Donesiem ti niečo?“ spýtali sa naraz všetci traja. „Heh...nie netreba, mám aj svoje zdroje“ tvárila som sa záhadne. „A aké? Aj ja chcem mať zdroj na jedlo!“ nadchla sa Darsie. „Kukaj!“ povedala som a lúskla prstami. PUK ozvalo sa a Morry sa objavila. „Čo si želať slečna Chelsea?“ „Ahoj Morry , ja som ti chcela predstaviť mojich kamarátov...takže toto je Darsie..toto je Sue a tento pekný chlapec je Remus!“ predstavovala som jej mojich priateľov. „Tešiť ma...“ „Dobre, tak môžeš ísť a už ťa nebudem otravovať, iba ak prídu ďalší moji priatelia.“ „Samozrejme slečna Chelsea!“ a Puk...je het. „No tak to je môj automat na jedlo...ale nie to je Morry moja obľúbená osôbka v tomto hrade!“ „A čo som sa?“ „Ty Dars? Ehm...kamarátka ale ona je taká iná, veď je to škriatok!“ „Jasné, no tak my ideme, a skúsime zohnať nejakú tú skupinu. Ešte sa stavíme....ahoj!“ „Ahoj!“ „Čaute baby a povedzte Peg nech za mnou príde!“ „Jasné!“ kričala Sue už za dverami. „To kto bol?“ opýtal sa ma Rem. „To boli moje spoločníčky v prípravách na ten drbnutý karneval!“ „Och..ale tie nie sú z Chrabromilu nie?“ „Ee...tá blondína je z Bifľomoru a tá druhá ..Slizolin a ešte je aj tretia...Trish a tá je z Bystrohlavu. Ale sú v pohode!“ „Ehm...tak ja už radšej pôjdem lebo nechcem zažiť nazúreného Slugyho!“ dvíhal sa zo stoličky. „Remus..vieš o tom že si čudný?“ „To mi hovor...“ „Viem to Rem...“ „Čo vieš?“ tváril sa nechápavo. „Že si vlkolak...“ „Ty..ty to vieš?“ „Ehm...“ „A ako si to zistila?“ „Mám logické myslenie...keď som videla v lese brata a Siriusa tak my došlo že ten tretí budeš ty!“ „A kedy si bola v lese za splnu?“ „Minule aj s Lilly....počkať ty to nevieš?“ „Emm....čo?“ „To čo sa stalo na moje narodeniny?“ „Nie...?“ „Že som animágus?“ „TY?!“ „Hej...tiger..biely. Polovica ľudí čo poznám to vie takže jeden na vyše neuškodí!“ pokrčila som ramenami. „A aj Lilly je?“ „Hej ale to nech ti povie sama!“ „Jasné, a teraz radšej už idem...ahoj!“ „Pá...!“ Je zlatý....pekný...krásny...milý a hlavne nie je taký idiot ako Black, tak prečo nie?
Celý zvyšok dňa som sa nudila, ako nikdy predtým. Ani som nemala čo čítať, áno až tak som bola zúfalá. Asi až okolo ôsmej pribehla Lilly. „Ahoj Chels, prepáč že som neprišla skôr ale mala som toho veľa!“ dychčala. „To nič, nevadí.“ „Jój bože vieš koľko mi toho Jumpreová naložila! Do zajtra mám spraviť päťdesiat stránkovú prácu o Stromostrážcoch!“ „A to prečo dala tebe, veď ty sa učíš dobre nie?“ „Odpálkovala som tvojho brata a ona mi dala túto prácu lebo som hovorila na hodine, a Pottera si akože nevšimla!“ „Je to debil!“ „A aký!“ začali sme sa naraz smiať. „Tak čo, čo sa ti vlastne stalo?“ „Ehm..otraz mozgu, zlomená noha, rozbitá hlava a chrípka!“ „Veď si nespadla až toľko aby si si zlomila nohu a rozbila hlavu nie?“ „No, tak nohu som si nalomila keď som na chodbe kopla do toho najťažšieho brnenia aké existuje a keď som hapala na zem tak som ju úplne zlomila a tú hlavu tiež nechápem...možno som len zle spadla.“ „Hm..a ako dlho si tu poležíš?“ „Pomfreyka vraví že tak mesiac...“ „MESIAC?!“ „Hej a to nám ešte odmietli čierny anjeli!“ „A koho tam idete mať?“ „Netuším...ešte skúsime zopár skupín a ak nikto nepríde tak tam asi budeme spievať my!“ „No tak v tom prípade tam snáď ani neprídem“ smiala sa Lil. „A kde je Katie?“ „Ehm..myslím že sa učí, musí toho veľa dobrať. Dnes vravela že toho mala viac než ja, Slugy jej dal vraj navariť päť elixírov.“ „No tak to jej nezávidím...!“ „Veru ani ja nie...“ „Lilly, prosím ťa doniesla by si mi zajtra nejaké knihy alebo niečo čím sa zabavím?“ „Jasné, ale ty veľa nečítaš..či?“ „Máš pravdu, nečítam ale strašne sa tu nudím a to som tu len jeden deň!“ „Dobre, prinesiem ti nejaké ľahké čítanie.“ „Heh, len aby nebolo také ľahké že váži 50 kg.“ „Neboj sa to je ľahšie čítanie pre MŇA!“ „Jasné, a potrebujem nejaké veci na učenie na VČU.“ „Ehm..môžem ti niečo priniesť čo som sa učila minulý rok.“ „Dobre ale povedz Peg nech mi donesie úlohy inak prepadnem a budem pracovať u Hagrida!“ „Chá..no ale Hagrid by sa potešil.“ „Daj mi pokoj ja sa nesmiem stresovať!“ smiala som sa. „Ta ja už radšej pôjdem lebo musím ešte s Katie za dvojčatami!“ „No tak nech si užije kočena!“ „A tak sa maj moja, ja frčím a zajtra pošlem Peg aj s Alom!“ „Dobre diki ..pá“ „Maj sa!“ A zas som sama. A počkať...z poza dverí sa ozval hlas a dvere sa prudko otvorili. JAMES!! SVINIAR JEDEN, MA SEM DOSTANE A EŠTE MA AJ PRÍDE POZRIAŤ....ÚCHYL JE TO, ÚCHYL! „Ahoj, ako sa máš?“ „AKO SA MÁM? AKO SA MÁM?! TY SA EŠTE OPOVAŽUJEŠ SEM PRÍSŤ?! LEN KVôLI TEBE SOM TU!“ jačala som na neho. „Prepáč ale ja za to nemôžem!“ „ALE ....“ „Slečna Potterová, upokojte sa a vy pán Potter choďte preč a v najbližších dňoch ani nenavštevujte slečnu Potterovú!“ nakričala na nás. No a ja som ako obvykle odpadla. A ďalšie detaily som nepočula.