17. kapitola *Vianoce??*
Ráno bolo dosť pochmúrne počasie, no tešila som sa domov. Lilly už nebola v izbe, asi išla už na raňajky. Zobudila som Katie...no ona sa ako vždy chcela vymotať zo vstávania. Nakoniec som ju prinútila tak, že som jej povedala že ak nevstane ta jej už nepožičiam špirálu. Smiešne no vstala =D.
„Tak pohni tým zadkom sestrička!“ kričal na mňa James. Všetci sú už zbalený len ja nie...smola no, potrebovala som zbaliť všetky darčeky čo som nakúpila! „UŽ IDEM!“ skríkla som na neho a tiahla ťažký kufor dole schodmi. No pribehol ku mne Sirius a zobral mi ho z rúk. Pekne sa pri tom usmieval =). „Ďakujém!“ usmiala som sa ako slniečko na Siriusa keď mi zniesol kufor. Išla som so Siriusom za všetkými ostatnými a tak sme mali čas na porozprávanie. „Už sa nehneváš?“ sklopila som zrak. „A za čo?“ zdvihol nechápavo obočie. „Predsa to že som na teba zaútočila!“ „Nie...mala si na to dôvod!“ „A aký?“ nechápala som. „Že by žiarlivosť?!“ usmial sa sladko. „JA som nežiarlila!!“ „A kto teda?“ „Ty budeš žiarliť ak si začnem s iným! A po tomto už duplom!“ zobrala som jeho hlavu do rúk a pobozkala som ho, ale tak pomaly a jemne. „Ešté!“ prosil. „Eee...čo si o mne myslíš? Najskôr si ťa musím prepichnúť!“ tresla som do neho päsťou. „Au..to za čo bolo?“ objal ma okolo pliec. „Takže spolu chodíme...?“ spýtal sa ma jemne. „Ehm...asi ešte nie Zlato! Veď vravím že si ťa potrebujem prepichnúť!“ zložila som mu ruku z mojich ramien. „Tak a teraz pohni inak to zmeškáme...aj tak si ťa užijem ešte!“ smiala som sa. „To ty si tá čo si to zdržala!“ zhadzoval to na mňa? Akože keď s ním mám niečo mať tak to teda zbohom!
Žiadne kupé nebolo volné. Museli sme sedieť v uličke! No chápeťe to?